TRNAVA            5 .-6. 5.2007

 

Cez víkend som sa po polroku postavila na parkúr. Samozrejme, že nie doslovne, pretože trénovať som sem-tam trénovala, ale konečne opäť na preteku. Pomaly som odpočítavala hodiny ako som sa do Trnavy tešila.

Pamätám sa ako som tam bola prvý krát r. 2001 (tuším, že to bol aj prvý ročník). To bolo ešte s mojím prvým psom Árnym, ktorý prvé dva behy symbolicky odkráčal, a keď sa už v poslednom behu začal z jeho strany črtať náznak klusu a moje srdce spravilo od radosti obrovské salto, tak v polke vyšiel z tunelu, sadol si na zadok a začal si vyberať z nohy bodliak,,,ach, milé to spomienky.

Ale vráťme sa k Trnave 2007. Z LAKu som tu bola tento krát jediná. Ja, Beník a Zamba sme po oba dni behali na parkúroch nového hospitanta Pavla Vakoniča, rozhodcu Tomíka Glabazňu a klasicky Ivetky Lukáčovej. Predpoveď počasia nebola priaznivá a výnimočne sa ani nemýlila. Po oba dni to vyzeralo rovnako, do obedu pršalo, potom bolo dusno a nakoniec, keď sme sa lúčili tak bolo pekne. Ale z môjho pohľadu je to stále lepšia alternatíva ako piecť sa na slnku.

Zamba aj Beny behali veľmi pekne a obaja ma milo prekvapili. Na to, že to bol náš prvý pretek v tomto roku, tak sme nezačali zle. Zamba bola 1. a 3. v SA2, Ben 1. a 2. v MA3 a v súčte štyroch behov, hlavnej cene sa Zamba umiestnila na druhom a Ben na prvom mieste!!! Moji starúšikovia nesklamali a ukázali, že to ide aj na staré kolena, keď sa chce.

Štartovalo cca 60 psov a trúfam si povedať, že sa tu stretla väčšina zo slovenskej agi základne. Človeka poteší, keď zase po čase vidí známe tvare a môže pokecať s kamarátmi. Čo sa týka organizácie to bol veľmi dobre zvládnutý pretek s príjemnou priateľskou atmosférou. A aj preto dúfam, že sa tam o rok opäť všetci stretneme.

 

autor : Vendula Hausnerová