Tréning v rakúskom meste Steyr 4.5. - 7.5. 2007

 

Do Rakúska sme išli hlavne za účelom odovzdania malej border collie Bessinky Bambabibi našim známym. Osem týždňová guľôčka zvládla 6 hodinovú cestu autom na jednotku. Veľa iných starších psov by sa mohlo od nej učiť, ako zvládnuť cestovanie. Bola proste úžasná. Keď som ju odovzdávala novým majiteľom, veru aj slzu som vyronila. Bessinka už mala nakúpených veľa hračiek, pelech, prepravku do auta, obojkov a ja neviem čo som ešte zabudla. Pôvodne noví majitelia chceli Bessi len ako rodinného psa , sprievodcu na turistiku a kamaráta, no časom uvidíme či plány nezmenia, pretože na druhý deň sme sa boli spoločne pozrieť na cvičisko pri meste Steyr. Tento krásny cvičák, je útočiskom Michaely Brandstetter, niekoľko násobnej v účastníčke majstrovstiev sveta . Nás trénovala tiež veľmi šikovná Ilona Ramoser, ktorá behá s hnedou borderkou A3 Sydney. Keď sme rakúskym agiliťákom povedali, že Bessi je šteniatko po rakúskom psovi Knoxovi ( od Sonji Mladek), všetci híkali , fotili a ochkali, čo to za malý génius.

Potešilo nás, keď agiliťáci zo Steyru skonštatovali, že sa Drimeček od minulej návštevy polepšil. Že mám len vydržať a pracovať ďalej (pche, sa im hovorí...ja uz potím krv).Dostali sme pár fajn rád, ktoré sa pokúsime zúžitkovať počas ďalšieho trénovania. Je fajn, keď Vás vidí behať aj niekto úplne iný a pozrie sa na to zase z iného pohľadu. Veci, ktoré sa zdajú byť ok, nakoniec nie sú až také super a naopak, to , čo sa zdá byť zlé, tak sa má v tom pokračovať.

No veru, takýto je ten agiliťácky svet. Nuž, ale čo sme si vybrali, to máme.

V posledný deň našej návštevy sme strávili na výlete v Salzburgu, velikánskom prírodnom múzeu, kde plávali ryby, žraloci, lozili hady a korytnačky a všelijaká háveď živá i neživá- vypchatá i umelá. Smiech ma prešiel, keď vo vitríne moje oko zahliadlo canis familliaris , svorku psov rôznych plemien , ešteže tam nebola borderka, už aj tak to bolo dosť ehmmm nechutné, aj ten vlčí špic podobajúci sa na Kišu. Presunula som sa radšej do priestorov ulitníkov.

Nemecky hovoriaci ľudia boli celkom milí ,ochotní a priateľskí. Veruže sa teším na ďalšiu návštevu. Tchuss !

autor : Monika Olšovská