Šintavský pohár 26.-27.5.2007

 

Šintava, neďaleko Serede, nás privítala neuveriteľnými horúčavami. My, ľudia „spod Tatier“ z malebného kraja, zvaného Liptov sme mali čo robiť, aby sme si zvykli na klimatické podmienky typu : Sahara. A to nehovorím o našich psoch, čo z nášho cvičáku ešte na kopcoch videli zvyšky snehu. No, mali  z toho riadny hokej. Našťastie blízko pretekov tiekla voda, tak psy sa mohli vykúpať a trochu sa ochladiť, hlavne rákosník Drimec bol v domnení, že sa stal tuleňom a problém bol ho dostať z vody von. Ale poďme pekne po poriadku.

Na Šintavu vyrážali 2 autá ( už sa nám to zväčšuje) , do ktorých sa narvali: strieborné auto - Miňo, Zuzka, ja Monička , Silvia + štvornožci :Flopy, Drimec, Kiša a mamut Ares + vozíky+ batožina. Modré auto: šofér ujec Mik, Janka, Klára+ Benita a Biggy+ batožina +stan a stánok. Vyzerá to síce hrôzostrašne, ale cestu sme prežili bez ujmi na zdraví.

Úsmev z tváre mi zmizol, keď som zistila, že sa bude behať na dvoch parkúroch súčasne. Obávali sme sa toho z nášho tímu viacerí, ale zvládli sme to bravúrne ( haha ale to len poniektorí, ja si totiž musím kúpiť Ginko prim, lebo môj mozog nestíha spracovať toľko informácií a nie je schopný si zapamätať parkúr správne. Sorry Kiša. ) Inak nápad s dvoma parkúrmi bol fajn, pretože sa ušetril čas pri takom vysokom počte pretekárov. Našim psom nevadilo, že vedľa behá iný pes, aj parkúry boli od seba dostatočne vzdialené. Dokonca aj čas na obhliadku bol dostatočný, len kapacita môjho mozgu je nedostatočná, hlavne v nedeľu, keď som už bola trošku pripečená. Ale nič to, z nedele som si odniesla bronz kožný ( ešte sa nešúpem) a zo soboty bronz v súčte open + jumping a súčet trojkových skúšok s Kišulou. S Drimom som si odniesla nácvik „pevných nervov“, myslím, že som to zvládla fajn, už - už by sa kalich mojej trpezlivosti prelial, ale do toho slalomu sa v poslednom parkúre trafil správne .Háleluja! Na obesenie sa v kruhu ,čo opäť predviedol som si už zvykla, no prestala som dýchať ,pretože vyzeralo to veľmi škaredo, minimálne dáka zlomenina rebra, ale našťastie to bol planý poplach . Frčalo sa s diskom do cieľa ( no on by frčal, aj keby mal zlomené všetky nohy, fanatik to je).

Pevné nervy si trénovala aj naša mladica Klára s Biggy. Jej výkony boli protikladné. Raz to bolo veľmi slabé a hneď na to veľmi dobré( myslím v rámci jej možností a začínajúcej prvej sezóny).Ono to pôjde, začiatky si treba “odžiť “a hlavne vydržať, veď všetci sme raz začínali.

Má to kolieska, beží to po parkúre a hučí ako siréna. Čo je to? Milan a Flopina predsa! Aj tento krát si Flopinka okomentovala celé behy, Milan fučal, ruky zodraté, pot mu cícerkom stekal... ale veru niektoré sa mu podarili aj dobehnúť. Už sa teším, keď sa Flopinu doučí vysielačky, to bude paráda.

Vzhľadom na svoju konštrukciu nám veľmi pekné behy predviedol mamutko-Aresko, vo výsledkových listinách sa pohyboval vo vyšších pozíciách, pretože väčšinou bol čistý.

No a najlepšie na koniec. Náš „skvost „ naše „želiezko v ohni“, naše „eso“ bola tentokrát Benita a Janka! Nielenže sa umiestnili Grand prix( súčte 4 behov sobota + nedeľa), ale stali sa aj Best of Junior v kategórii large! Gratulujeme.

Ešte pár slov na záver:

-ďakujeme ujovi Mikovi za nanuky do ruky

- ďakujeme Klárinej tete z Trnavy za varené kuracie srdcia

- sme radi, že tieň z našej chatky poslúžil celému maďarskému osadenstvu

- sme povďační maďarskému osadenstvu na čele s pani Halász Ildikó , že si odniesli celý príves psov- Bergerac na noc neviem kam, to je jedno, hlavne, že nám nevyli v noci pod oknami.

- príjemne nás prekvapilo, že detské hojdačky v areály ešte fungujú a naše dievčence s vekovým priemerom 16 rokov ich mohli vyskúšať do aleluja

- ďakujeme Zuzane, že nás neustále upozorňovala na potrebné natieranie sa krémom s UV, za ovlažovanie vodou, hlavne keď sa človek nachádzal v hladine alfa a už už zaspával

PS : A just budem zbierať tie umelohmotné fľaše, čo mi je ľúto vyhodiť na každom preteku, pretože ani neviete na čo sa taká fľaša so správnym tvarom a veľkosťou zíde!

 

autor : Monika Olšovská