Šintava   20-21.5.2006

 

Na šintavské preteky sme rozhodli ísť na poslednú chvíľu. Nemali sme ich v „tohtoročnom zozname“. Čuduj sa svete, ani zostava v bielom aute nebola klasická. Vendulu (ktorá bola na pokraji nervového zrútenia z blížiacich sa maturít) vystriedala Janka Miková so škótskou kóliou Benitou. Janku som vyškolila ako sa „ pracuje“ s vozíkmi, ako sa natlačia veci do auta, ako v chatke treba skrývať jedlo do výšin kvôli Kiši a ďaľšie potrebné veci.

      Janka a Benita  neurobili hanbu, vzorne si odbehali jednotkové skúšky a v súčte skúšok boli tretí. Šialený Drimec sa mi ešte ako tak dal „ukormidlovať“, no mal už aj lepšie dni. Neviem , čo sa sťažujem, Miňo skončil horšie- na zemi( prečo by sa mal váľať len po liptovskej pôde, okúsil i dolniacku, že vraj sú obe rovnako tvrdé). Ešte že mi Kiša neodišla do predčasného dôchodku, svojimi spoľahlivými behmi si vybehala hlavnú cenu Grand Prix. Domov sme si odniesli cenu- krokomer, ktorý skonfiškoval Voloď a zistil, že v práci urobí denne aj 6 km( a to má sedavé zamestnanie).

    

 

Autor : Monika Olšovská