Intenzívny víkend v Opave      6.- 7. 10. 2007 

 

 Ja som sa na naše nové skúsenosti a nových agiliťákov veľmi tešila. Tentokrát sme vyrazili už v piatok o 17:00 v zoskupení Matejkovci + Flopy, Monika + Drimko, ja + Biggy, Beník zatiaľ bez Vendulky a v druhom aute p. Oľga + Dorsy.

Cestou sme sa zastavili v Žiline, kde sa k nám pridala ďalšia posádka a taktiež sme stáli aj v CR vo Frídku Místku, kde sme vyzdvihli našu Vendu, na ktorú celú cestu čakal poslušný Beník, ktorého sme akoby vôbec nemali, čo bol taký vzorný.

Pri hraniciach aj za nimi nás sprevádzali zápchy, veľká prietrž mračien a nakoľko bolo neskoro večer, tak aj tma.

  Konečne sme dorazili na ubytko. Jedine Biggy je zvyknutá spať na poschodovej (máme to odskúšané z minuloročných pretekov vo Veľkom Slavkove) a je malá, takže nás dve „vyhnali“, aby sme spolu všetko zvrchu strážili na zlomenej posteli, ktorá vydávala zvuky podobné prdeniu a nachádzala sa rovno nad Monikou... našťastie to tie 2 noci vydržala a neprepadli sme sa na ňu. :)  Večer nastal môj večerníček „Smieško“, ktorý zakončili traja drevorubači na čele s Biggy.

Bola zima, ráno trošku mrholilo, bola mokrá pôda a kopačky som mala nie len ja po chvíli s rovnou podrážkou, čo sa mi na ne tak nalepila a pri behu mi vylietala až nad hlavu.

Vedľa mali cvičák služobkári. Tuším tam mali aj skúšky a celé dva dni neustále strieľali, čiže poniektorí štvornožci, ako aj Biggy mali trochu problémy a mali sme čo robiť, aby sme ich zaujali. Mne sa to našťastie podarilo. Biggy mala tempo (nečudo, veď bola zima, heh) a obrovskú radosť... len ja som sa opäť hrala na splašeného koňa, preskočila krídlo skočky, zabudla sa otočiť za tunelom a tak sme sa pred skočkou točili ako pri tanci.

Myslím, že tento víkend najlepšie vplýval na Drimka, ktorý bol celý čas v tom, že je na pretekoch a tak s ním Monika perfektne precvičila veci, ktoré na tréningoch a pretekoch nemôže.

Beník síce bežkal pekne, ale už tam nie je to tempo, ako kedysi. No čo, rôčky pribúdajú a pomaly sa blížime k dôchodku, Beník si ho predsa zaslúži. Venda, myslím, že onedlho bude treba porozmýšľať nad novým rýchlim šípom.

P. Oľge s Dorsy sa tiež veľmi darilo, dlhšie som ich nevidela a vidím tam obrovské pokroky, veľmi ma prekvapili, bežkali krásne – len tak ďalej!

A čo Flopy?... tá sa teraz bohužiaľ kvôli tvrdej, rovnej, bielej nohe (dlaha po úraze) hrala len na diváka a občas „ zavískala “ na aplauz.

 

A na záver ĎAKUJEM:

- za príjemne, tiché ubytovanie s perfektnými sprchami

- p. M. Wasserbauerovej za pekný výcvik, pochvaly, jej názory, rady,...

- všetkým agiliťákom za príjemnú atmosféru, ukázanie parkúru po mojej neprítomnosti

- služobkárom za pridanie rušivých elementov a teda aj iný tréning

- kuchárovi v blízkej reštike za veľké a najmä chutné porcie jedál

- a najmä ujovi Milanovi za odvoz !!!

 

Autor : Klára Kalatová