KAMENNÝ MLYN - Cup Mania

a zároveň
4. Majstrovstvá Slovenska Border kólií 9. – 10. 6. 2007

    Konečne sa mi po menšom, ehm ehm vlastne väčšom nátlaku zo strany nemenovanej EmBé teraz už vlastne EmO podarilo napísať stručný príspevok. Príspevok o tom ako nám bolo počas druhého júnového víkendu (uznávam, že mi to trvalo dlho, ale myslím, že tak tvrdo pracujúcej osobe ako som ja sa to dá odpustiť .

Ja s Luckou a Zambou sme vyrážali už v piatok, pretože ako sme správne predpokladali cesta vlakom z Prahy do Kamenného Mlynu bola zdĺhavá. Keď sme sa konečne po piatich hodinách vylodili v Plaveckom Štvrtku, nepotešil nás moc pohľad doprava - koľaje a les, ani pohľad doľava - koľaje a les opäť. Chvalabohu sa zčista jasna zjavili tri neplnoleté dievčaťa rómskej národnosti a s prívetivým úsmevom, im vlastným sa nás spýtali "nemáte cigu?". Bohužiaľ nemali sme, tak sme sa ich aspoň spýtali na cestu. Už si nepamätám čí nám odpovedala ta štrbavá alebo tá čo mala opasok miesto sukne, ale znelo to nejako takto "rovno po ceste to máte za 15 minút alebo lesom za 5, je tam však uchylák, ale keď mu jedna dá druhá sa zachráni " a tak sme šli po ceste. Dorazili sme na miesto, postavili si stan a po výdatnej večeri sme sa pobrali spať.

Zvuk budíka neznášam, predpokladám ako každý, ale v sobotu ráno mi znel ako rajská hudba. Vedela som, že za chvíľu majú prísť NAŠI. Trocha málo hygieny po ránu a šla som im naproti.

Pravé dorazili. Monika, Zuzka, Milan, Flopy, Kiška, Drimko a nakoniec to najlepšie -Beník. Nasledovalo zvítanie a typický, tak často sa opakujúci, ale aj tak stále veľmi obľúbený trojboj - postaviť stánok, obhliadnuť parkúr a šup behať. Zo začiatku sa behalo na dvoch parkúroch small a medium zvlášť a large zvlášť. Veľký problém pre Monču, ale myslím, že už si pomaly začína zvykať. Po open-e, jumping-u a skúška-ch sa bežal ešte zvláštny beh borderiek. Drimko skončil na 11tom mieste. Nie síce čisto, ale predsa sa do cieľa doskákal. Teraz presne neviem či to bolo v sobotu alebo v nedeľu, ale PRELOMILI SA ĽADY, tak si to Monča vravela, však? Drimko zabehol takmer čistý, iba zóna na kladine

ušla, ale inak krásny plynulý parkúr. Potom sa bežala ešte tunelová hra čisto na pobavenie a veru pobavili sme sa. Večer sme sadli do reštaurácie, naplnili bruchá a riadne pokvákali.

V nedeľu sa behy opakovali a nakoniec bolo vyhodnotenie. Monča sa umiestnila v skúškach a ja v súčte s Beníkom aj so Zambou rovnako na treťom mieste.

Schyľovalo sa k búrke, tak sme sa rýchlo pobalili a vybrali každý svojím smerom. Matejkovie auto na Liptov a my do Prahy. Celá naša spiatočná cesta bola ,,,zážitkom. Najprv nám vo Štvrtku spríjemňovali čakanie na vlak traja miestni brejkeri (opäť rómskej národnosti) a potom sme v Břeclavi čakali na vlak neskutočných 170 minút. Plánovaný príchod sme mali mať 23.30 a my sme o 3.30 slávnostne vystúpili na hlaváku. Nešlo nám už ani metro, tak sme sa museli trepať s obrovskými ruksakmi, spacákmi a stanom ešte na nejaký nočný spoj. O pol piatej sme zaľahli a boli sme rady, že sme rady. Všetky tri:)

 

 

 

            autor : Vendula Hausnerová