Horní Suchá 3.10.2004

Vždy sa ľudia divia, keď prídeme na pretek a z Matejkovie auta - škody felície vystúpi 5 ľudí a 5 psov. To nie je zázrak! Zaujimavé je skôr to, že po 3-4 hodinovej rannej ceste vystúpime vždy s úsmevom na tvári, hoci našu cestu si už bez podobných výrokov ako napr. "Eny nezatínaj tie pazúre tak silno", "Kiša nezývaj mojim smerom" alebo "Stoj Milan, Deno ide vracať !" už ani nevieme predstaviť. A inak to nebolo ani v nedeľu 3.10.2004, keď sme prišli na pretek do Horní Suché. Naše ranné obavy týkajúce sa počasia sa našťastie nenaplnili a celý deň bolo príjemne zamračené, ale hlavne bez jedinej kvapky. Pekné dráhy primerané terénu i podujatiu nám celý deň stavala rozhodkyňa Iveta Lukáčová. Ako sa nám na nich darilo? Naše staršie psie dámy (Zamba + Kiša) nebežali tak rýchlo, ako na tréningoch, ale vďaka ich presnosti sa aj im ušla nejaká tá cena. Zato naši mládenci (Dan + Den) sršali hyperativitou, pretože popreskakovali aj to, čo nemuseli. V Denovom prípade to bola aj páska ohraničujúca parkúr. No a Eny zas nebola sympatická 1. tyčka na slalome, tak zásadne vchádzala až do druhej medzery. Je pravda, že sme nepodali 100 % výkony, pretože sme kvôli upršanému počasiu nemohli dostatočne trénovať, ale keďže nie je dôležité vyhrať, ale aspoň zúčastniť sa, tak sme boli radi, že sme radi. Musím uznať, že to bolo po organizačnej stránke vydarené podujatie, kde prevládala príjemná atmosféra. A my sme tu podobne ako minulý rok prežili ďalší krásny pretek.

autor : Vendula Hausnerová