Výlet do Austrie 13.-14.10.2007

 

       Navštíviť rakúskych priateľov sme sa rozhodli nečakane, na poslednú chvíľu.  Zlomil ma fakt, že klub  Steyr organizoval počas víkendu  SVÖ Bundesmeisterschaft, agility pretek, ktorý pískal  Bernard Hüppe a Erich Lepold. Nasledovalo pár mailov kamarátke Ilone a boli sme s Drimečkom prihlásení.

       Sobotu sme venovali návšteve už odrasteného šteniatka Bessinky, ktorú sme v máji priniesli do rakúskej rodiny. Besinečka je celá mama, nohatá, ubehaná, žije pre svoje hračky( kvôli dinosauríkovi mali s našou Arsinou spor, dinovia sú asi v kurze) a aportuje v jednom kuse.

     V nedeľu nás šla Besinka povzbudzovať,  agility gény sa v nej nezapreli , sledovala všetko čo sa dialo na parkúre, na „fotra“ Knoxa , ktorý ju prišiel pozdraviť sa vykašľala, nemala čas sa mu venovať, pretože dáky iný pes bežal parkúr a to je určite zaujímavejšie. No ako keby som jej mať Džinky-pinky videla.

     Túto sezónu som sa rozhodla dokončiť ešte v kategórii A1.Čiže aj tu sme štartovali s 30 „á lárdž jedničkármi“. Ako prvý sa bežal jumping jednotkárov, v ktorom nám spadla  1 tyčka ( olalááá, na to aký to bol behavý parkúr, som myslela, že spadne zo desať tyčiek), obsadili sme 4. miesto. Poobede sme bežali skúšku, tiež veľmi behavú. Tu nám už spadli 2 tyčky a nerozumeli sme si pred tunelom. Drimovi to bolo fuk, hlavne že sme bežali jak o život. Zatiaľ sa stále drží hesla: je jedno koľko máš chýb, hlavne že máš najlepší čas! Drimeček  zjavne ešte stále nepochopil princíp agility. Ono to hádam ešte príde...myslím....teda dúfam...hádam hej.. No ale suma sumárum, v súčte to vyšlo na 3. miesto, čo bolo nečakané, no príjemné. Na bedni sa Drimo tváril jak taký tajtrlík, aj po tom, čo iniciatívni rakúšania hulákali „Kia kia Slovakia!“ Chudák, on to nezažíva tak často, tak nevie ako sa má v danej situácii chovať.

     Za tento príjemný víkend chcem poďakovať Volodíkovi za bezbečnú jazdu, Márii za fajn essen (  hat sehr gut geschmeckt aber war zu viel für mich)  Güntherovi za pohostinnosť, a v neposlednom rade malému Marcelovi za „ zapožičanie“ postele. Danke!

  

Autor : Monika Olšovská