Halové dvojskúšky v Masečíne 5.4.2008

Často som mávala hrozivé sny, že som zaspala na preteky a prišla som až v polke podujatia.To, že som zaspala sa mi stalo častejšie, ale vždy sme to nakoniec stihli. Doposiaľ J Túto sobotu sme síce nezaspali, dokonca sme prišli  o 10 min skôr a predsa sa nám ho podarilo zmeškať. Bolo to kvôli tomu , že u nás na Budejovickej máme 4 zastávky a my sme v poslednej chvíli zistili, že nevieme ktorá je tá naša. Jeden starší pán nás poslal na zlú a keď sme to zistili, tak už bolo neskoro. Celkovo bola naša trasa komplikovanejšia. Keďže skúšky sa konali v Masečíne, dedinke asi 30 km za Prahou, a my sme sa tam chystali MHDéčkou.

Nestihli sme nevadí. O hodinu šiel ďalší bus, ktorý však nešiel až do Masečína, ale do Štechovic, dedinky vzdialenej 3,5 km od nášho cieľa.

Metrom na Anděl, odtiaľ preplneným busom až sme vystúpili v bohom zabudnutej dedinke, Štechoviciach.  Vydali sme sa teda pešo, ale chvalabohu nám asi po 10tich minútach kráčania zastavil jeden veľmi milý pán (a nebol to taxikár), ktorý nás doviezol priamo až pred Villu Ginetu ( je to niečo ako konsky ranč, kde sa v hale behalo).

Zložili sme sa, pokochali koníkmi, odbehli dve A3 skúšky s Beníkom(pekne sme si zabehli, nepekne sa diskli), zatlieskali sme víťazom, zbalili svojich 5 švestiek a vydali sme sa opäť na túru do Štěchovic. Ako sme tak kráčali popri ceste zrazu zastavilo už aj tak dosť naplnene auto s Alenkou a Tondom, ktorí si mysleli, že žartujeme, keď zistili, že najbližší bus nám ide o 3 hodiny a preto ideme radšej peši. Sám ten hore čo to všetko riadi nám ich zoslal. Nasáčkovali sme sa teda k nim a vyrazili sme. Auto naplnené piatimi osobami a šiestimi psami som teda nezažila hádam ani v dávnej minulosti, keď mali Matejkovci nafukovaciu Felíciu:). Vyklopili sme sa až takmer pred bytom a myslím, že na tú cestu a celkovo na výlet do Masečína budeme ešte dlho s úsmevom spomínať.

        

Autor : Vendula Hausnerová